Foto: Ctibor Bachratý

Divadelný patvar o potvorskej Slovači

Aký je typický Slovák? Alkoholik, nevzdelanec, xenofób, homofób, politický extrémista? Každý z týchto expresívnych prívlastkov bohužiaľ dokážeme aplikovať na časť slovenskej society. No jedným z najvýstižnejších pomenovaní Slováka je „človek prispôsobivý“. Človek, ktorý si rýchlo privykne na ignoráciu akútnych problémov spoločnosti a z vlastnej lenivosti či neschopnosti odporu ich radšej zametie pod koberec.

Foto: M. Geišberg

Vtedy na divokom bratislavskom západe

Problematike deväťdesiatych rokov, ktoré boli na Slovensku divoké takmer ako americký západ, sa v poslednom čase začalo venovať viac priestoru. Prečo aj nie, veď vážne kauzy a zločiny sú ešte stále nedoriešené, v horšom prípade premlčané. Slovenské národné divadlo sa do tejto diskusie pridáva adaptáciou románu Petra Pišťanka  Rivers of Babylon v réžii Diega de Breu.

Foto: Mária Švarbová

V mene otca (i syna)?

Festival Nová dráma vo svojej histórii priniesol viacero inscenácií, pre ktoré bola charakteristická ženská optika i tematika. Je preto zaujímavou zmenou, vidieť zrazu dielo, ktoré možno označiť za výrazne a cielene mužské. Kafka.Dreaming. je performancia, ktorej najvýraznejším a najčitateľnejším motívom je otcovstvo, resp. otec. Táto línia sa vracia vo viacerých rovinách.

Foto: Ctibor Bachratý

Aj s postavami od SkRATu možno súcitiť

Čo už nové možno povedať o inscenáciách divadla SkRAT? Po formálnej stránke veľmi málo. Pre diváka, ktorý A4-ku navštevuje pravidelne, sa dajú identifikovať dve hlavné línie. Vicenovská, ktorá vychádza z pevnejšej textovej predlohy, druhá kolektívna a menej výtvarná, v ktorej omnoho viac cítiť individuálny zástoj každého tvorcu.

Foto: Peter Chvostek

Holá monštruózna človečia dreň

Kto z nás môže povedať, že sa dokonale pozná? Dokážeme s presvedčením tvrdiť, že isté veci by sme nikdy neboli schopní vykonať? Alebo o tom ubezpečujeme len sami seba, kvôli vlastného strachu z nášho vnútorného ja? Nie je predsa len násilie najautentickejším rozmerom správania človeka?

Foto: Dalibor Krupka

Aký Faust? Aký Hamlet?

Ewald Palmetshofer najskôr písal prózy, poviedky. Rád ich prednášal, čítal na verejnosti, čo už je len krok od drámy, tvrdí v rozhovore v bulletine.

Lenže akej drámy? Málo konania, veľa rečnenia, posmešne by mohol utrúsiť nejaký neprajník.

Foto: Braňo Konečný

Generácia a zeitstück

Čo je to tá generačná výpoveď? Už nejedno zoskupenie študentov a absolventov o sebe hlásalo, že tvorí generačné divadlo a produkuje generačné výpovede. Budem osobná, veď aj ja som objektom a zároveň adresátkou inscenácie Jasne, v pohode Mestského divadla Žilina

3x3 otázky pre dramaturgickú radu Novej drámy

Už dnes začína 12. ročník festivalu Nová dráma / New Drama. Hlavný program opäť ponúka prehliadku neopozeraných drám a ich inscenácií. Dramaturgickej rady ročníka 2016 – Kataríny Cvečkovej, Mareka Godoviča a Zuzany Uličianskej - sa preto v krátkosti pýtame, aké to je vidieť do útrob festivalového kolosu a čo si netreba nechať ujsť.

foto: SKD Martin

Čierny vták nášho svedomia

Hostiteľské divadlo festivalu sa predstavilo svojou komornou hrou škótskeho autora Davida Harrowera Blackbird. Pomerne nová hra z roku 2005 sa tak dočkala slovenskej premiéry. V tomto prípade dramaturgia Slovenského komorného divadla prejavila odvahu, hra totiž hovorí o téme, ktorá je v našej spoločnosti ešte stále tabuizovaná – o pedofílii.

foto: Divadlo Thália

Spiatočka – návrat do minulosti

Slovensko-maďarský súbor Thália ako prvý na Slovensku uviedol hru Istvána Kerékgyárta Spiatočka. Narážajúc na košického spisovateľa Sándora Máraia nesie podtitul spoveď biedneho mešťana. Text inscenátori dali upraviť na košický kontext a zároveň pridali historické referencie, ktoré sa týkali významných medzníkov v dejinách Slovenska.

Každý je Boh!

Na začiatku bol beat. Vážne dosť dobrý beat a tma. A po chvíli, budiž svetlo. Scéna je dosť jednoduchá, ale praktická. Keď túto hru Vyrypajev písal, veľmi sa s tým nemaznal. Hneď na začiatku vidíme pod obraz boží spitú Martu (E. Havasi) ako sa márne snaží urobiť kotrmelec. Prichádza k nej Mark (B. Zachar), ktorý je tiež veľmi spoločensky unavený (ako vlastne všetci) a bosý.

foto M. Matiáš

(aktuálne témy + občianska angažovanosť) x divadelná metafora = kindervajco

Prešovské národné divadlo potvrdzuje svoju existenciu, ktorej dĺžka zodpovedá dvom divadelným sezónam, v poradí druhou inscenáciou s názvom Kindervajco. Dramaturgia divadla označeného prívlastkami generačné, angažované a aktuálne, sa programovo obracia na problémy súčasného sveta a človeka v ňom.

foto B. Konečný

Prefíkanosť + skorumpovaná spoločnosť = zaručený úspech

Ostrovskij, ktorý žil v Rusku 19. storočia a písal o svojich rodákoch a ich prefíkanosti, ani netušil (a možno tušil a práve preto písal...), že postavy z jeho hier nájdu svoje temer identické dvojčatá hoci aj na Slovensku v 21. storočí. Je to však tak a to je dôvod, prečo režiséri a režisérky siahajú po hrách tohto elegantného pána vyobrazovaného v župančeku, aj dnes.

foto B. Konečný

Anjelik – telka + džungľové dobrodružstvo = zmysel

Hľadanie zmyslu života by sme mohli považovať za jednu z najbežnejších úvah človeka. Každý z nás sa raz za čas ocitne vo fáze, kedy absolútne nevie, ako ten dotyčný zmysel vyzerá a kde by sa dal konečne nájsť.

Stránky

Subscribe to RSS - MLOKizdat