ĽUDIA.LEVY.ORLY.JARABICE. / scény zo života umeleckého podľa APČ | Foto: R. Dranga, zdroj: www.novadrama.sk

Tam, kde zlyhá párty, „zachráni“ to vojna. Alebo snáď život?

Škoda, že prvý festivalový deň Novej drámy 2017 nevyvrcholil opojnou párty v Subclube. Predstavenie Ľudia.Levy.Orly.Jarabice sa odvíjalo skôr ako znudeno-depresívne čechovovské popoludnie. Okolo baru trochu bezradne postávajú účastníci akejsi privátnej žúrky.

Kiosk 2016 - deň druhý

Druhé festivalové ráno sa začalo energickou palacinkovou bombou, ktorá vytvorila výborný základ pre výstup na Zrakovú pyramídu Juraja Gábora. Táto vyhliadka nainštalovaná uprostred krásnej prírody v Súľovských vrchoch sa medzičasom stala miestnou atrakciou. Upotených divadelných turistov čakala na vrchole kopca odmena – zdravé indické jedlo. Áno, Kiosk nie je len umeleckou, ale i gurmánskou pochúťkou. Teda pre vegánov a pre tých, ktorých Kiosk stihol už počas predošlých ročníkov „vycvičiť a vyšľahať“ bičmi nového a „iného“ slovenského divadla.  

Compagnie TDU a kol.: La Chute du Paradis Foto: Natália Zajačiková

Kiosk 2016 - deň prvý

Festival Kiosk vám zmení život. Mne pred rokmi pomohol prehodnotiť svoj puritánsky postoj k nahým telám na javisku. Často vedome testuje mieru vašej tolerancie a liberálnosti. Hrozitánsky hnev na tvorcu vie vzkypieť aj v žilách tých najotrlejších.

Miloš Nikolič: Kováči (Divadelný súbor Jána Chalupku Brezno) Foto: Braňo Konečný

Dotyky a spojenia 2016 - deň šiesty

Jedna vec pre mňa navždy zostane záhadou, a to myseľ diváka. Počas festivalu som sa dvakrát zamyslela nad tým, či má, alebo nemá zmysel robiť divadlo. Prvýkrát to bolo bezprostredne po Veľkom zošite, keď som musela vybehnúť von a nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Dotyky a spojenia 2016 - deň piaty

Piaty deň Dotykov a spojení poznačilo lenivé tempo. Vláčny, medový pocit z neho nespôsobovalo iba lepkavé počasie, ktoré sa s nami ťahalo už druhý deň, ale aj dve hlavné inscenácie piatkového programu – Rozália i Obeť. Hoci každá iným spôsobom, obe majú skôr kontemplatívnu dynamiku, ktorá negraduje v dramatickosti situácií, skôr vo vnútorných poryvoch psychiky hrdinov. Únava z festivalovej „šnúry“ po štyroch dňoch nebola výhovorkou, ale objektívnym argumentom pre čoraz vyššiu frekvenciu výskytu drobných driemot a iných foriem nepozornosti, ktorú celkom nerozptýlili ani pružné pohyblivé telá trojice tanečníc z večerného predstavenia Jadro

Cirkul'art - v záhrade

Šiesty ročník festivalu nového cirkusu Cirkul'art v Medickej záhrade odštartovala dvojica mímov Mute Mime z Thajska. Študenti slávneho slovenského míma Milana Sládka si získali priazeň už úvodnými gagmi, keď nás schladili vodou z malých pištoliek a následne sa na nás zahnali vedrom. Neliala sa z neho však voda, ale lupienky kvetov. 

Cirkul'art - piatok pod šapitó

Pozíciu solitéra medzi prehliadkami pouličného divadla a žánru nový cirkus si v Bratislave a na Slovensku vôbec drží medzinárodný festival Cirkul´art. Šesťdňové podujatie sa zameriava predovšetkým na pohybové eskamotérstvo a klauniádu v pestrej formálnej a obsahovej podobe.

Dotyky a spojenia 2016 - deň druhý

Príbeh Žo Langerovej prináša na javisko Slovenského komorného divadla v Martine autentickú výpoveď o hrôzach totalitného režimu a o spoločensko-politickej situácii z povojnového obdobia minulého storočia. Inscenácia Vtedy v Bratislave však okrem dobového svedectva vytvára obraz vnútorného sveta ženy, ktorá sa vo svojom živote musela vyrovnať s uväznením manžela, starostlivosťou o rodinu v nepriaznivých politických a životných podmienkach, viacnásobnými útekmi z krajiny či s vlastnou osobnostnou rozpoltenosťou. 

Dotyky a spojenia 2016 - deň prvý

Ako na každom poriadnom festivale, tak aj tu na Dotykoch je blízko dejiska divadelný bar, kde sa všetci po namáhavom dni plnom kultúry stretnú. Niekedy po dobe nie dlhšej ako pár minút, niekedy po roku a pre niekoho slúžia tieto večery aj ako stretávka z VŠ. Samozrejme , všetko je to sprevádzané búrlivými diskusiami o práve videnom, gratuláciami k práve videnému a hlavne emóciami. Celou škálou emócií. Mesto Martin ožíva a vrava sa dá prirovnať k rušnej ulici vo veľkomeste.

Horúce živelné srdce proti hraniciam v našich hlavách

Prečo máme o ľuďoch z Balkánu toľko predsudkov? Milujeme „juhoslovanské“ more, ale v reči pre nás nie je dôležité, že Juhoslávia už vyše dvoch desaťročí nejestvuje. Podľa jadranskej zmrzliny si myslíme, že všetci z Balkánu sú zmrzlinári, pravdaže, okrem šiptárov, Albáncov, tí sú navyše aj šmelinári a pašeráci...

Stránky

Subscribe to RSS - MLOKizdat