Foto: René Miko

Keď si Ťapák, tlieskaj rukami, hola hej!

Nápis na nádhernej folklórnej výšivke „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania,“ ktorá visí nad scénou, je leitmotívom dedinskej rodiny, ktorú stmeľuje lenivosť a spiatočníctvo. Platia tu stáročiami overené tradície ich predkov. Idylická slovenská ľudová hudba je spätá s národnou povahou a udáva tón denným rituálom (ne)činnosti – posedávaniu na lavici, obvyklým manželským povinnostiam, posilňovaniu brucha a nie ducha, opájaniu sa alkoholom a neustálym škriepkam.

Hudba a slovo - Stravinskij + Šostakovič

Malá sála Slovenskej Filharmónie
Viac

Dobrá hudba je jedna vec, ale pridať k nej slovo a dramaturgicky ich prepojiť do jednotného celku, ktorý obohatí poslucháča hneď dvojnásobne! To je už ozaj dobre vymyslený koncept. 

Vo Filharmónii cyklus Hudba a slovo pokračuje interpretáciou Stravinského i Šostakoviča v spojení s výberom textov z kníh Solomona Volkova: Svědectví; Paměti Dmitrije Šostakoviče (AMU 2006); Igora Stravinského: Rozhovory s Robertem Craftem (Supraphon 1967) a Milana Kunderu: O hudbě a románu (Atlantis 2014). 

Umelecký druh: 
Foto: Braňo Konečný

Morálka prichádza z Lesa! [Dotyky a Spojenia]

Na jednej diskusii v rámci festivalu Ostravar ktosi povedal, že renomovaný český režisér Mikulášek nikdy nevytvorí inscenáciu, ktorá je múdrejšia než on sám. To, čo by znelo ako bravúrna urážka, je však v kontexte jeho práce vlastne veľkou poklonou. Popravde, sedí to aj na inscenácie mladej dramaturgicko-režijnej dvojice Dacho-Brutovský.

Subscribe to RSS - klasika