Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Lejkovej

Uzavreli sme sezónu Anny Frankovej. Tak ako viaceré (nielen divadelne orientované) periodiká, aj hlavný program festivalu Dotyky a spojenia 2017 logicky odrážal tento fenomén. Minimaratón javiskových adaptácií Denníka Anny Frankovej si v Martine užili asi najmä divadelne odolnejší diváci. Predsa len sledovať neľahké osudy, ktoré dielo opisuje trikrát v priebehu dvoch dní, nemusí byť pre každého. Festival, ktorý predstavuje špecifický vesmír, si však tento „luxus“ môže dovoliť. A je dobré, že tak aj jeho organizátori urobili.

Dotyky a spojenia 2017 očami Lucie Galdíkovej

Druhej polovici festivalu dominovali okrem Anien Frankových aj inscenácie z prešovských divadiel: Posadnutí, Deň, keď zomrel Gott a Eugen Onegin. Súčasťou festivalového programu boli už tradične Kritické platformy. Okrem samotného hodnotenia inscenácií sa počas diskusií objavili aj rôzne teatrologické otázky. Napríklad ako dnes vyzerá autentické herectvo a ktorý súbor by mohol byť jeho predstaviteľom. Pre mňa osobne to boli práve prvé dva spomínané hlasy z „východu“.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Šnircovej

Už po trinásty rok myslel festival Dotyky a spojenia aj na mladších divákov. Každoročne sa snaží vybrať, okrem „naj“ inscenácií pre dospelých, aj tie „naj“ pre deti. Organizátori si uvedomujú, že diváka je potrebné vychovávať od malička, a tak ho hneď kŕmia kvalitou. Tento rok festival uviedol viacero inscenácií, ktoré využívajú v príbehu motív putovania a návratu k východiskovému bodu. Putovať za niečím a niekým je v príbehoch pre deti bežný jav, výnimočným ho môže ale urobiť zaujímavé spracovanie. Dôkazom sú predovšetkým pozoruhodne poňaté dramatizácie, ktoré sa na festivale predstavili od utorka do štvrtka.

Dotyky a spojenia 2017 očami Zuzany Ferusovej

Festival sa skončil, môžeme bilancovať. Z toho, čo som videla, som si vytvorila vlastný rebríček – tituly v ňom radím od najsilnejšieho pozitívneho zážitku po opačný koniec škály: 1.-2. Persona, Kráľ; 3. Túžba po nepriateľovi; 4. Únos Európy; 5. Vojna nemá ženskú tvár; 6. Ťapákovci.

Verím, že na nevzrušené pritakanie alebo aj vášnivé rozčúlenie niektorým čitateľom stačí môj príspevok prečítať potiaľto. Ak vás zaujíma moje zdôvodnenie, čítajte ďalej.

Subscribe to RSS - Dotyky a spojenia 2017