Ako mocných vystrašila jedna (ne)obyčajná pieseň

Neutíchajúci pocit, že sa naša spoločnosť stále nedokázala poučiť zo svojej nelichotivej histórie, je východiskom pre narastajúce množstvo umeleckých reflexií osudov ľudí, ktorí ani v najväčších sociálnych krízach nestratili vlastné morálne zásady.

Pro-téza

A4 - Priestor súčasnej kultúrySalónik
Viac

Protéza je síce náhrada, ale festival Pro-téza je celkom autonómna udalosť na poli divadelného diania u nás. Nič nenahrádza, vypĺňa však medzeru v kultúrnych vodách tým, že prináša autorské, experimentálne a alternatívne projekty a združuje ich do svojho programu. V rámci tohto ročníka tak budete môcť vidieť excentrického bulharského performera, ktorý vám za účinkovanie v jeho predstavení zaplatí odmenu, poľskú dada revue aj laserovú romancu a veľa iného. Mloki na takéto netreba prehovárať dvakrát.

PS: Pre študentov vstupné len za 2€.  

Umelecký druh: 

Zážitkové divadlo o Vianociach v Stalkville

Laurinská 14
Viac

Divadlo DPM prišlo s novým projektom - zážitkovým imerzívnym divadlom na motívy hry falka Richtera Porucha. Spolu s režisérkou Petrou Tejnorovou a tanečníkom Jarom Viňarským pozývajú divákov do priestorov opustenej budovy na Laurinskej ulici, kde sa rozlieha depresívne mestečko Stalkville. Počas jedného večera máte možnosť nahliadnuť do života obyvateľov mestečka, do ich vzťahov, depresií, komplexov i zásuviek. Voľný pohyb po mestečku je dovolený (ba až nevyhnutný) - avšak iba na vlastné emocionálne riziko.

Umelecký druh: 

Tri hlasy

Štúdio 12
Viac

Traja herci, tri postavy, traja ľudia s tromi osudmi. Tri hlasy, ktoré chcú byť počuté, jedno divadlo, ktoré chce byť videné. Ďalší z Mliečnych zubov, ktorý výrástol v Štúdiu 12 pod taktovkou režírujúceho právnika Andreja Bednárika. V hlavných úlohách traja nádejní talentovaní herci VŠMU, Martin Kollár, Peter Tilajčík a Pavol Šimun. A bude aj pagáčik.

Liturgia domova, erosu a viery [Dotyky a Spojenia]

Autori chcú, aby som sledoval miznúce obrazy na skle, tak sledujem nápisy na skle. Upozornia ma na vzťah drevených bábok bez tvárí, presúvam pozornosť na bábky. Mám veriť, že Andrej Kalinka spieva o domove, a preto verím. Nehľadám detaily či dokonca štrbiny, v ktorých by som mohol ukotviť svoje poznanie a porozumieť vďaka tomu celku. Práve naopak.
¡Hola, Madrid!

Hola, mladé divadelníčky!

Všetky tri dobre poznám, dokonca ich bez ostychu označím za kamarátky. Bratať sa s tvorcami vraj pre kritika nie je osožné, lebo potom nemôže byť "objektívny". Nepúšťajme sa tu do debát o vratkej kategórii "objektivity", skrátka a dobre, mám dôvod byť neobjektívna. Ale nie som. Lebo ony sú dobré. To je fakt.

Subscribe to RSS - autorské divadlo