Divadelná Nitra 2016 – radosť i neradosť

Kritika, ktorý chce zachytiť posledné predstavenie Divadelnej Nitry, môže zastaviť aj detail. Napríklad to, že sa nezmestí do autobusu smer NR. Svedčí to ale o tom, že kritik:

1) existuje,

2) na Divadelnú Nitru chodí rád a chce chodiť,

 ... možno je len trochu ťuťmák.

Toľko na margo poslednej rannej debaty, ktorá symbolicky každoročne na Divadelnej Nitre pochováva existenciu slovenskej divadelnej reflexie. O syndróme permanentných kríz kritiky písala kolegyňa (aj kritička) Martina Mašlárová vo svojej vcelku pútavej diplomovej práci. Stojí to za prečítanie.

Náukobeh slovenčini

Bábkarská Bystrica – deň piaty a posledný – Dovidenia v roku 2018

V utorkové upršané ráno nás autobus vezie kľukatými cestičkami cez stredoslovenské dedinky na Hrad Modrý Kameň, kde sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.

Kačka, smrť a tulipán

Bábkarská Bystrica, deň tretí - Pozor deti, divadlo letí (preč)

Posledný deň prvého impulzu a zároveň prostredný deň tohoročnej Bábkarskej Bystrice ponúkol štedrú dávku paradivadelných zážitkov, kalórií, názorových konfrontácií i spomienok. Okrem divadlovania sa jedlo, pripíjalo, krstilo, pripomínalo aj polemizovalo.

Malý princ

Bábkarská Bystrica 2016, deň prvý - Tri, dva, jeden... Hurá, FESTIVAL sa začína!

Prvý deň festivalu Bábkarska Bystrica je za nami. Nasledujúce riadky písala matka, ktorá celý deň sledovala detské predstavenia a v neprítomnosti syna trpela fantómovými pocitmi – toto by sa mu páčilo, tuto už by nevládal sledovať, tohto by sa zľakol...

Kiosk 2016 - deň druhý

Druhé festivalové ráno sa začalo energickou palacinkovou bombou, ktorá vytvorila výborný základ pre výstup na Zrakovú pyramídu Juraja Gábora. Táto vyhliadka nainštalovaná uprostred krásnej prírody v Súľovských vrchoch sa medzičasom stala miestnou atrakciou. Upotených divadelných turistov čakala na vrchole kopca odmena – zdravé indické jedlo. Áno, Kiosk nie je len umeleckou, ale i gurmánskou pochúťkou. Teda pre vegánov a pre tých, ktorých Kiosk stihol už počas predošlých ročníkov „vycvičiť a vyšľahať“ bičmi nového a „iného“ slovenského divadla.  

Compagnie TDU a kol.: La Chute du Paradis Foto: Natália Zajačiková

Kiosk 2016 - deň prvý

Festival Kiosk vám zmení život. Mne pred rokmi pomohol prehodnotiť svoj puritánsky postoj k nahým telám na javisku. Často vedome testuje mieru vašej tolerancie a liberálnosti. Hrozitánsky hnev na tvorcu vie vzkypieť aj v žilách tých najotrlejších.

Miloš Nikolič: Kováči (Divadelný súbor Jána Chalupku Brezno) Foto: Braňo Konečný

Dotyky a spojenia 2016 - deň šiesty

Jedna vec pre mňa navždy zostane záhadou, a to myseľ diváka. Počas festivalu som sa dvakrát zamyslela nad tým, či má, alebo nemá zmysel robiť divadlo. Prvýkrát to bolo bezprostredne po Veľkom zošite, keď som musela vybehnúť von a nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Dotyky a spojenia 2016 - deň piaty

Piaty deň Dotykov a spojení poznačilo lenivé tempo. Vláčny, medový pocit z neho nespôsobovalo iba lepkavé počasie, ktoré sa s nami ťahalo už druhý deň, ale aj dve hlavné inscenácie piatkového programu – Rozália i Obeť. Hoci každá iným spôsobom, obe majú skôr kontemplatívnu dynamiku, ktorá negraduje v dramatickosti situácií, skôr vo vnútorných poryvoch psychiky hrdinov. Únava z festivalovej „šnúry“ po štyroch dňoch nebola výhovorkou, ale objektívnym argumentom pre čoraz vyššiu frekvenciu výskytu drobných driemot a iných foriem nepozornosti, ktorú celkom nerozptýlili ani pružné pohyblivé telá trojice tanečníc z večerného predstavenia Jadro

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž