Performance Study with Beáta Freriks (foto: Natália Zajačiková)

Kiosk 2019, deň druhý – s humorom nevyhoríme

Tvorcom pripravovaného Performance Study with... sa podarilo nakaziť publikum svojou bezprostrednosťou a chytľavým smiechom, ako keby sa riadili dôvtipnou vetou z performancie Pamäť betónu Silvie Svitekovej zaradenej do výberu diel študentov z odboru Tanečné divadlo a performancia na VŠMU s názvom New Faces: „It doesn't matter what you create if you have no fun.“ 

The Touch of the Open (foto: Natália Zajačiková)

Kiosk 2019, deň prvý - Zápalné metafory vs. konkrétnosť

S alibi procesuálnosti The Touch of the Open kontrastuje konkrétnosť úvodného predstavenia festivalu, re-enactmentu Yuri Korca s názvom Habibi 2196 - 18. Na faktografickú konkrétnosť narážame aj v storytellingu Šesť príbehov o vzniku a zániku od Petra Gondu. Zodpovednosť, súčasnosť, zodpovednosť voči súčasnosti, výpovedná hodnota prevyšuje abstrakciu a svojou exaktnosťou ju znovu-vytvára.

Dotyky a spojenia no. 3.

V jednej z ankiet vo festivalovom denníku sa objavil názor, že existuje divadlo pre dospelých a pre deti, no nie pre tých, ktorí stoja niekde v strede. Osobne vnímam divadlo pre -násťročných ako jednu z najnáročnejších kategórií. Snaha tvorcov väčšinou stroskotá na prílišnej potrebe priblížiť sa ich jazyku a vtesnať do príbehu silné morálne poučenie. Vo veku, kedy sme práve citliví na akýkoľvek nátlak, sa toto úsilie stretáva s neprijatím alebo aj s výsmechom.

Dotyky a spojenia no. 2

Jednou z najvýraznejších tém tohtoročnej sezóny bolo hľadanie spravodlivosti a (ne)funkčnosť súdnictva. Dramaturgická rada festivalu zaradila do programu viacero titulov, ktoré spracovali práve túto problematiku. Príkladom sú Proces divadla DPM a dve odlišné spracovania súdnej drámy Ferdinanda von Schiracha Teror prešovského Divadla Jonáša Záborského a košického Divadla Thália Színház.

Dotyky a spojenia No.1

Martinský festival Dotyky a spojenia možno vnímať ako prehliadku najlepších slovenských inscenácií poslednej sezóny, keďže dramaturgický výber reflektuje prevládajúce trendy a témy daného obdobia. Súčasťou prvého dňa hlavného programu bola aj diskusia s kurátormi a kurátorkami slovenských divadelných festivalov, ktorí sa pokúsili tohtoročnú sezónu zhodnotiť a zosumarizovať. Hlavný program postupne ukázal, že divadelných tvorcov a tvorkyne výrazne zaujímala nielen otázka spravodlivosti, ale aj hľadania dôvodov súčasného stavu rozpoltenej spoločnosti.

Thyeste

Ako (a kam?) na medzinárodné festivaly – letný sprievodca cestami za divadlom

V máji Viedeň, v júni Atény alebo hoci Sibiu či Bali, v júli Lisabon alebo Avignon, možno aj oboje, v auguste Edinburgh, v septembri Plzeň a Vilnius, v októbri Maribor, v novembri...

4+4 dny v pohybu očami Kataríny Cvečkovej

Za posledné mesiace som do Prahy za súčasným tancom a divadlom vycestovala viackrát. A čo ma na konkrétnych navštívených festivaloch zaujalo, je diverzita v rámci skladania ich dramaturgií. Ani jeden z nich nie je zameraný výhradne na jeden umelecký druh, žáner, na konkrétnu poetiku, tematiku... Nie vždy je však táto miera diverzity užitočná, najmä ak sa konkrétne diela líšia i v rámci kvalitatívnej úrovne.

Letná „dovolenka“ v Avignone

Bežný divák si pravdepodobne predstavuje, že 30. júnom sa všetky divadlá zatvoria, herci, režiséri, dramaturgovia, technici, kritici si zbalia kufre a všetci odídu zresetovať svoje mentálne i fyzické schránky niekde do teplých krajín. Popravde si nespomínam, kedy som naposledy prežila leto bez divadla, alebo aspoň takmer bez divadla. Festivaly totiž niečo ako prázdniny nepoznajú. Naopak, práve letný dovolenkový čas sa pre mnohé z nich stáva atraktívnym obdobím.

Malá Inventura 2019 vol. 3: Spoločensky, politicky aj osobne

Pražský festival Malá Inventura aj tento rok predstavil to najnovšie z českého nezávislého divadla. „Všehodžús“ tvorcami zvolených tém a ich scénických spracovaní bol (najmä pre slovenského diváka) už tradične závideniahodne pestrý. V reportáži sa zameriam na tri diela uvedené v druhej polovici festivalového programu, ktoré sa sústreďujú na rozdielne sféry našich životov. Všetky pritom veľmi trefne diagnostikujú a svojou podstatou reflektujú realitu a jej problémy. 

Malá inventura 2019 vol. 2: Divadlo v ére robotov

Malá inventura je jeden z tých festivalov s osobitou atmosférou, na ktoré človek nechodí s prehnanými očakávaniami, ale rád sa nechá prekvapovať divadlom (použime pre túto chvíľu tento nepresný pojem), ktoré je často bizarné a prekračuje hranice. Jeden z českých kolegov kritikov mu kedysi priradil terminus technicus – „divné divadlo“. Podujatia ako tento pražský festival pravidelne spochybňujú naše myslenie o divadle v akýchkoľvek preddefinovaných kategóriách. Narúšajú našu snahu porozumieť videnému ako štruktúre, ako predvádzaniu zloženému z elementov, ktoré môžeme viac či menej chápať a uchopiť racionálne pomocou nástrojov analýzy.

Malá inventura 2019 vol. 1: Cesta vpred je o prehodnocovaní (dva rituály a jeden ruch)

Tematizovanie riportu zo 17. ročníka Malej inventury by sa mohlo javiť ako nezámerné zjednodušovanie celého podujatia i toho, čo reprezentuje. Organizátori sa tematickým heslám a festivalovým sloganom skôr vysmievajú a uvedomujú si pluralitu súčasnej divadelnej scény. Aj keď sa zdá, že filozofiou pražského festivalu je sumarizácia toho najnovšieho (čítaj najprogresívnejšieho) divadla, chýba tu kritérium, v akých hraniciach sa ono „nové divadlo“ (ak na túto terminológiu pristúpime) pohybuje a či by vôbec mali byť nejaké hranice požadované. Niektoré časti programu skôr naznačovali, že nové divadlo hlása koniec inovácií a že stále zotrvávame v postmodernom vákuu. Ide o zámerný festivalový „úškľabok“ alebo sa divadlo nevie vymaniť zo svojej recyklácie?

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.2

Mnohé z dnešnej umeleckej tvorby prezrádza, že pachtenie sa za inakosťami (ako typický trend moderny) sa stalo rozšíreným stereotypom. Aj ten však pomaly ustupuje. Niekdajšie normatívne poetiky už nepotrebujeme nevyhnutne negovať, ale radšej si z ich inventára vyberáme, skladáme, recyklujeme, kombinujeme. To už je verejne známa a akceptovaná tendencia. Popritom je už dlhšie módnou záležitosťou aj téma prekračovania individuálnych hraníc (ako prejav osobnej inakosti) – „Ja“ verzus „Vy“. Oba prístupy síce ešte generujú nové nápady a riešenia spoločenských neduhov, z nutkania prekročiť vlastný tieň sa však na súčasnej tanečnej a performatívnej scéne už pomaly stáva rozvarená ponožka.

Thank you, Next No.1

Zimný indoorový festival experimentálnej hudby Next si za osemnásť rokov dokázal dobre vyšliapať cestu k etablovaniu v medzinárodnom kontexte. Jeho stálym lákadlom ostáva prísun originálnych hudobných i vizuálnych konceptov a legiend elektronickej produkcie, ale aj jednorazových prekvapení. Komorný charakter festivalu a možnosť stretnúť hudobníkov aj v dave pod pódiom umocňuje v návštevníkoch pocit exkluzivity. Toto všetko spolu s diverzitou sprievodných akcií, prednášok a workshopov si vyžaduje kvalitnú organizáciu, progresívnu dramaturgiu a snahu prekračovať nielen hranice žánrov.

Neviditeľné spojenie

Koncertná séria klubových nocí Plnka si dáva za úlohu kombinovať netradičné a kontrastné hudobné projekty, ktoré spája experimentálny prístup k zvuku a drobné jednotiace detaily. Jedným z vrcholov tohtoročnej série malo byť aj performatívne vystúpenie japonskej umelkyne Tomoko Sauvage a amerického vizionára Pan American. Večer doplnil aj slovenský umelec Boris Vitázek ako Stix.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž