Divadelná Nitra 2019, deň tretí: Sloboda, za ktorú netreba bojovať?

Tretí deň sa v rámci hlavného programu okrem domácej produkcie Hlava XXII predstavili súbory z Ruska a z Maďarska. Ideovo festival prešiel od témy vnútornej neslobody k tej občianskej. Vo vzduchu sa niesla otázka: Akým spôsobom našu slobodu podmieňujú kultúrno-politické ovzdušie a systém, v ktorom existujeme?

Divadelná Nitra 2019, deň prvý a druhý: Osobné vzbury

Divadelná Nitra 2019 sa pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia Nežnej revolúcie rozhodla pre hlavný leitmotív „Podoby slobody. Zatiaľ čo minulý ročník sprevádzalo neurčité „RE“, tento rok sa festival nesie v oveľa konkrétnejšej a aj v programe čitateľnejšej téme. Už letmý pohľad na program ukazuje, že nielen pre slovenské divadlo je tento rok o pripomínaní si krehkosti slobody. Zahraničné inscenácie prvých dvoch dní pritom reflektovali skôr tému vnútorného oslobodenia, než spoločenskej či politickej slobody. V piatok to bola česká operná inscenácia Sternenhoch a v sobotu Bubácka rozprávka pre deti z Banskej Bystrice a bizarný poľský muzikál Svätá Špageta.

Príliš rozdrobená Nová Dráma/New Drama 2019

Festival Nová Dráma/New Drama sa už niekoľko rokov snaží v slovenskom divadelnom kontexte uchopiť podstatu toho, čo „nová dráma“ je. Ani tohtoročná dramaturgická rada však nepriniesla jednoznačnú odpoveď, ale opäť vybrala skôr obsahovo i formálne odlišné inscenácie. Najviac pritom zarezonovali tie, ktoré svojím spoločensko-politickým akcentom priamo reagujú na súčasnú dobu: Moral insanityAmerický cisár a Náš človek.

Zmes kvalitnej interpretácie aj nabubrenej účelovosti

Aj napriek postupnému a potupnému prehliadaniu ekonomických potrieb sa najstaršiemu európskemu festivalu ochotníckeho divadla Scénická žatva darí odolávať nešvárom dotačných tabuliek. 97. ročník možno nepreukázal výraznejší pokrok v oblasti kompozície mizanscén, režijného uchopenia, či dynamiky obrazov. Hlavným objektom môjho záujmu sa však stal text (či prípadne jeho absencia) a jeho dramaturgická interpretácia. Tá by v mnohých prípadoch popri profesionálnych kolegoch nielenže obstála, ale niekedy by aj prevýšila ich kvality. 

CPH Stage no. 2: Krutá minulosť, efemérna prítomnosť a nevľúdna budúcnosť

Súčasťou festivalu CPH Stage je aj trojdňový medzinárodný program, ktorý má priblížiť zahraničným režisérom, dramaturgom, kritikom, riaditeľom kultúrnych priestorov a kurátorom festivalov aktuálne tvorivé tendencie na dánskych divadelných scénach. Organizátori sa tak aktívne snažia vytvoriť medzikultúrny dialóg a poskytnúť účastníkom priestor na výmenu podnetov či na vznik nových koprodukcií.

Plechový bubienok (Divadelní Flora 2019)_foto O. Hruška/L. Horký

Divadelní Flora vol. 4 – dva póly jednej Flory

Tak ako úvod Divadelnej Flory, aj finále festivalu patrilo divadlu z nemeckého jazykového priestoru. Dvojica záverečných produkcií neostala nič dlžná bergmanovskému leitmotívu „Schreie und Flüstern“ – Šepoty a výkriky, najmä tým, akú odlišnú estetiku i náladu priniesla.

CPH Stage no. 1: Niekoľko diváckych zhíknutí, spoločenských hier i ping pongu

Medzinárodný dánsky festival CPH Stage sa od svojho založenia v roku 2013 stal etablovanou prehliadkou toho najplodnejšieho z dánskeho divadla – od The Royal Danish Theatre po spolupráce s nezávislými zahraničnými zoskupeniami, od klasickej činohry cez komédiu po experimentálne miešaniny, imerzie a digitálne performancie. Dramaturgia tohto ročníka sa zamerala predovšetkým na hľadanie nových formátov a perspektívnych žánrových kombinácií, s cieľom vyvolať u diváka nevšedný či spektakulárny zážitok.

Soukromé rozhovory

Divadelní Flora vol. 3 - Je živý, je živý... Bergman je živý (miestami zombie)

V kultúrnej oblasti sa nedalo minuloročné bergmanovské jubileum obísť a pripomenulo si ho viacero divadiel, knižných vydavateľstiev a artových kín v Česku a na Slovensku. Neobišlo to ani Divadelnú Floru, ktorá si ako leitmotív pre svoj dvadsiaty tretí ročník zvolila Šepoty a výkriky.

9 Tage Wach

Divadelní Flora vol. 1 - Nové impulzy z Nemecka i objavovanie kórejského súčasného tanca

V poradí už 23. ročník olomouckého festivalu Divadelní Flora spektakulárne otvorila nemecká inscenácia 9 dní hore (9 Tage wach) divadla Staatsschauspiel Dresden v réžii Sebastiana Klinka.

Kiosk 2019, deň posledný - plánovaná opera a nenaplnený folklór

Je posledný deň a mnohí sa po oficiálnom párty-ukončení tohto ročníka (historicky prvom v Novej synagóge a nie tradične na Stanici!) už len ťarbavo kníšu v miernom vetríku nedeľňajšieho dopoludnia. Erika Fischer-Lichte by to nazvala liminálnym zážitkom.

Performance Study with Beáta Freriks (foto: Natália Zajačiková)

Kiosk 2019, deň druhý – s humorom nevyhoríme

Tvorcom pripravovaného Performance Study with... sa podarilo nakaziť publikum svojou bezprostrednosťou a chytľavým smiechom, ako keby sa riadili dôvtipnou vetou z performancie Pamäť betónu Silvie Svitekovej zaradenej do výberu diel študentov z odboru Tanečné divadlo a performancia na VŠMU s názvom New Faces: „It doesn't matter what you create if you have no fun.“ 

The Touch of the Open (foto: Natália Zajačiková)

Kiosk 2019, deň prvý - Zápalné metafory vs. konkrétnosť

S alibi procesuálnosti The Touch of the Open kontrastuje konkrétnosť úvodného predstavenia festivalu, re-enactmentu Yuri Korca s názvom Habibi 2196 - 18. Na faktografickú konkrétnosť narážame aj v storytellingu Šesť príbehov o vzniku a zániku od Petra Gondu. Zodpovednosť, súčasnosť, zodpovednosť voči súčasnosti, výpovedná hodnota prevyšuje abstrakciu a svojou exaktnosťou ju znovu-vytvára.

Dotyky a spojenia no. 3.

V jednej z ankiet vo festivalovom denníku sa objavil názor, že existuje divadlo pre dospelých a pre deti, no nie pre tých, ktorí stoja niekde v strede. Osobne vnímam divadlo pre -násťročných ako jednu z najnáročnejších kategórií. Snaha tvorcov väčšinou stroskotá na prílišnej potrebe priblížiť sa ich jazyku a vtesnať do príbehu silné morálne poučenie. Vo veku, kedy sme práve citliví na akýkoľvek nátlak, sa toto úsilie stretáva s neprijatím alebo aj s výsmechom.

Dotyky a spojenia no. 2

Jednou z najvýraznejších tém tohtoročnej sezóny bolo hľadanie spravodlivosti a (ne)funkčnosť súdnictva. Dramaturgická rada festivalu zaradila do programu viacero titulov, ktoré spracovali práve túto problematiku. Príkladom sú Proces divadla DPM a dve odlišné spracovania súdnej drámy Ferdinanda von Schiracha Teror prešovského Divadla Jonáša Záborského a košického Divadla Thália Színház.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž