Tanzplattform in Deutschland No.1

Nemecká prehliadka súčasného tanca sa tento rok rozhodla zmeniť názov z Tanzplattform Deutschland na Tanzplattform in Deutschland. Navonok marginálny rozdiel je v skutočnosti veľkým krokom. Tento festival sa možno vôbec ako prvý svojho druhu vzdáva prívlastku národnej prehliadky. Dôvodmi sú globalizácia i vzostup extrémneho pravicového hnutia v Európe

Malá inventura 2018 očami Laury Brechmann

Európa čelí ťažkým časom. Diskutuje sa o hraniciach, hraničných kontrolách, otázkach národnej izolácie aj európskej komunity. Populizmus a pravicoví radikáli znovu získavajú popularitu a stále viac ľudí sa riadi heslom: „Nás sa to netýka.“ Politická situácia v Európe je ale komplexná. Nie je ľahké vybrať si stranu, reagovať, zapojiť sa, pretože je stále náročnejšie všetko chápať. Aj festival Malá inventura bol tento rok o niečo viac politický ako jeho predošlé ročníky. 

Malá inventura 2018 očami Barbory Forkovičovej No.2

Téma, ktorá sa tento rok na festivale Malá inventura objavila niekoľkokrát, sa týkala otázok národnej identity. O kritický pohľad na to, čo tvorí jej základy a čo pre nás dnes vôbec znamená, sa pokúsila aj inscenácia Fidlovačka aneb Kdo je my, ktorá vznikla v rámci spolupráce skupiny Spielraum Kollektiv s platformou Archa.lab (réžia Linda Straub). 

Na ceste za ničím

Ak ste srdcom východniar(ka) a dušou teatrologička, Ficov výrok, že „na východe nič nie je“ vás, pochopiteľne, naserie. Neváhate a ihneď si idete overiť situáciu do jedného z košických divadiel, a po ceste sa zastavíte aj v Žiline.

(Nielen) 71ème Festival d’Avignon

Krátko pred desiatou večer sa na pravom brehu rieky Rhône zhromaždila hŕstka ľudí. V dlhom rade každý čaká na malý zázrak, o ktorom sa za ohromne krátky čas hovorilo v celom Avignone. Pohľady sú zapichnuté smerom na východ, kde sa za stromami niekde v diaľke týči Palais des Papes. Za chrbtom im čakanie na festivalový zážitok spríjemňuje pohľad na žiarivú pevnosť Fort Saint-André.

SPIELART očami privilegovanej (neskúsenej) bielej ženy

Festival SPIELART, ktorý sa už od roku 1995 koná v dvojročných intervaloch v nemeckom Mníchove, sa vo svojom programe tentokrát zameral na tvorbu krajín vzdialenej Afriky a Ázie. Výrazne farebný vizuál festivalu odzrkadľoval rôznorodosť, ktorá vládla v zastúpení množstva krajín v programe, ale aj v témach, o ktorých umelci vypovedali, či v ich formálnom spracovaní. Kombinácia sýtych farieb okrem toho evokuje aj akúsi exotiku, príznačnú pre africké, či ázijské národy. Tak to prinajmenšom vnímam ja: biela žena, Slovenka, alebo (ako sa sama rada vidím) Európanka, ktorá nikdy svoj rodný starý kontinent neopustila a všetko, čo o zvyšku sveta vie, sa dozvedela len sprostredkovane.

Wim Vandekeybus: Mockumentary of a Contemporary Saviour (foto  D. Willems)

ImPulsTanz: Impulzy anti-mainstreamu

Súčasný tanec je ako premenlivý búrkový oblak. Ak aj niekto povie, že vyzerá ako ovca, náhle uvidí čosi celkom iné. Rozmanitý žáner zahŕňa okrem tanca aj veľkú skupinu performatívnych produkcií. Aj preto sa v letných mesiacoch na viedenskom festivale ImPulsTanz nestretli len diela, ktoré by ste do kolónky súčasný tanec zaradili automaticky, ale aj tie vyhrotenejšie a provokatívnejšie.

fotoarchív festivalu

Tretia senecká kultúrna jeseň

Heslo tretieho ročníka Slnečného festivalu v Senci odrážalo chuť priniesť kultúru do všetkých kútov mesta. A tak sa počas dvoch septembrových dní v meste rozpútala kultúrna smršť. Organizátori zaplnili každý kút divadlom, hudbou a hrami. Celé podujatie s podtitulom Festival pouličného a bábkového divadla bolo určené hlavne rodinám s deťmi, avšak jeho všestrannosť oslovovala aj iné skupiny návštevníkov.

A. Bartis: Klid  (foto archív festivalu)

Z festivalu Divadlo Plzeň, No.1: Doba sa vymkla z kĺbov. A z nás sú šialenci

Plzeňský festival Divadlo by sa mohol označiť za prehliadku najlepšieho divadla krajín Vyšehradskej štvorky. Okrem českých inscenácií sa o najväčšie zážitky aj tento rok postarali maďarské, rumunské a poľské divadlá. Témou, ktorá prepojila tieto inscenácie, je šialenstvo ako výraz (dnešného) sveta verzus šialenstvo v nás.

To je on (foto R. Dranga)

Ochotníci v hlavnej dedine

Netreba si klamať – slovné spojenie ochotnícke divadlo evokuje u časti spoločnosti ešte stále hlavne mäkké ľ, kroje, junákov z Matice a tety z osvety. Môže to znieť ako najotrepanejšie a nepravdivé klišé, no vedel by som vám rozprávať o stretnutiach s kultúrnymi manažérkami a manažérmi a o ich skreslených predstavách o tejto časti našej divadelnej kultúry. Aj z tohto dôvodu je dobre, že v priestoroch bratislavskej A4-ky sa po tretíkrát uskutočnil festival Ochotníci, ktorý má ambíciu priniesť malú ukážku neprofesionálnej tvorby do hlavného mesta. 

Štyri večery so svetovým divadlom

Suverénne patriť do kontextu európskeho divadla je naším legitímnym, i keď stále akoby trochu nesmelým želaním. Festival Eurokontext.sk, ktorý v priestoroch SND ponúka vedľa seba zážitky z (výberu) domáceho repertoáru a hosťujúce zahraničné tituly, stále nie je kasovým trhákom, skôr len lákadlom pre určitý okruh poučených i odborných divákov. A je to predovšetkým pocit sviatočnosti z návštevy cudzích súborov, ktorý robí z festivalu atraktívny formát.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž