Tři cesty současného divadla na festivalu Divadlo

Letošní plzeňský Mezinárodní festival Divadlo vynikal především svou až nebývale širokou paletu druhů a žánrů divadla – nebo lépe performativního umění. Již tradičně se tu objevily české a slovenské inscenace poslední sezóny společně s nejzajímavějšími inscenacemi posledních let z dalších evropských zemí. Kromě tradičně pojaté činohry festivalový program zaplnilo také loutkové divadlo, opera, imerzivní divadlo a inscenace zkoušející pevnost hranic mezi žánry. Hlavními lákadly festivalu byly pro mě (a jistě jsem v tom nebyla sama) inscenace Racek Lotyšského národního divadla, Zdání života Divadla Proton a Nachlass – Hry bez osob Rimini Protokoll.

ImPulsTanz 2018 očami Kataríny Cvečkovej: Sóla vs. duety

Medzi približne päťdesiatkou produkcií medzinárodného tanečného festivalu ImPulsTanz bolo tento rok opäť možné nájsť niekoľko dramaturgických línií. Ak teda neprežívate podobne intenzívne leto ako ja. V tom prípade je tento výber nutne determinovaný jedinými možnými termínmi. Paradoxne sa mi však moja štvorica napriek tomu vyskladala do celkom monotematickej dramaturgie: sóla vs. duety.

Divadelná Nitra, deň piaty a šiesty: Boje na osobnom aj verejnom fronte a rozpačitý záver

Posledné dni dvadsiateho siedmeho ročníka festivalu Divadelná Nitra prebiehali navonok pokojne a pomaly. V divadelných sálach však nebola núdza ani o vyostrené konflikty či angažované výpovede.

Divadelná Nitra, deň štvrtý: Virtuálna vs. subjektívna realita

Festival Divadelná Nitra pokračuje aj po výživnom víkende. V rámci pondelkového hlavného programu mohli diváci vidieť zahraničný divadelný experiment bez živých hercov, aj inscenáciu domáceho Divadla Andreja Bagara.

Divadelná Nitra, deň tretí: Teatrálnosť bez bariér

Tretí deň ponúkol zaujímavý kontrast medzi klasickou naráciou a jej takmer absolútnou absenciou. Obe inscenácie nedeľného programu však spájala čistá neohraničená teatrálnosť. Po sobotnej performatívnej prednáške Rabiho Mrouého sme sa v nedeľu ponorili do najhlbších divadelných základov.

Divadelná Nitra, deň prvý a druhý: RElativizácia REality, REvolúcia pixelov, REkonštrukcia hodnôt

Má dnešná doba ešte skutočnosť? Má hodnotu reálnosti? Ak nie, kam sa podela? Do sféry skrytej intimity jednotlivca, do dejinných udalostí, do kníh?

Voilá – the most important thing in the Universe (foto archív festivalu ImPulsTanz)

ImPulsTanz 2018 očami Mila Jurániho: Dobre aj bez dinosaurov

Tohtoročný festival ImPulsTanz vo Viedni bol opäť hot spot. A to vôbec nie kvôli horúcemu letnému počasiu, ale pre vysokú diverzitu tanečných produkcií. Od čistého pohybu až po formy, ktoré by ste za tanec ani nepovažovali.

Macbeth (Too Much Blood) (foto: L. Horký)

Divadelní Flora 2018 očami Lucie Šmatlákovej No.2

Okrem lákavých zahraničných titulov ponúkol festival Divadelní Flora tiež prierez českou divadelnou tvorbou, ktorá v uplynulej sezóne zarezonovala v povedomí kritickej, aj diváckej obce. Jednotlivé inscenácie reagovali na motto 22. ročníka festivalu „Proti zdi“ prostredníctvom príbehov radikálnych odporcov myšlienkovo vyprahnutej spoločnosti, naivných a nepoučiteľných rebelov, ale i nedobrovoľných outsiderov.

Nenávisť (foto: Lukáš Horký)

Divadelní Flora 2018 očami Lucie Šmatlákovej

Festival Divadelní Flora každoročne poskytuje (nielen) českým divákom možnosť nahliadnuť do lákavého sveta (nielen) germánskej scénickej tvorby a na olomoucké javiská prináša aj diela, ktoré výrazne zarezonovali v povedomí nemeckojazyčnej divadelnej obce. Tento rok sa tak na festivale predstavili inscenácie, ktoré otvárali témy aktuálne v každom spoločenskom kontexte ako rasová nenávisť, rastúce násilie či medziľudská manipulácia za účelom dosiahnutia osobných ambícií.

Kiosk, deň posledný – Prázdne La la la la laaaa laaaaa

Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie...) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale. Ale kývať sa do rytmu hip-hopu a počúvať intelektuálne nabitý rap je po dvoch prebdených festivalových nociach ťažšie než ťažké.

Kiosk, deň tretí – medzi neprijatím a adoráciou, medzi iróniou a vážnosťou

Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze.

Kiosk, deň prvý – nerovnováha umeleckého procesu

Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver... úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž