Malá Inventura 2019 vol. 3: Spoločensky, politicky aj osobne

Pražský festival Malá Inventura aj tento rok predstavil to najnovšie z českého nezávislého divadla. „Všehodžús“ tvorcami zvolených tém a ich scénických spracovaní bol (najmä pre slovenského diváka) už tradične závideniahodne pestrý. V reportáži sa zameriam na tri diela uvedené v druhej polovici festivalového programu, ktoré sa sústreďujú na rozdielne sféry našich životov. Všetky pritom veľmi trefne diagnostikujú a svojou podstatou reflektujú realitu a jej problémy. 

Malá inventura 2019 vol. 2: Divadlo v ére robotov

Malá inventura je jeden z tých festivalov s osobitou atmosférou, na ktoré človek nechodí s prehnanými očakávaniami, ale rád sa nechá prekvapovať divadlom (použime pre túto chvíľu tento nepresný pojem), ktoré je často bizarné a prekračuje hranice. Jeden z českých kolegov kritikov mu kedysi priradil terminus technicus – „divné divadlo“. Podujatia ako tento pražský festival pravidelne spochybňujú naše myslenie o divadle v akýchkoľvek preddefinovaných kategóriách. Narúšajú našu snahu porozumieť videnému ako štruktúre, ako predvádzaniu zloženému z elementov, ktoré môžeme viac či menej chápať a uchopiť racionálne pomocou nástrojov analýzy.

Malá inventura 2019 vol. 1: Cesta vpred je o prehodnocovaní (dva rituály a jeden ruch)

Tematizovanie riportu zo 17. ročníka Malej inventury by sa mohlo javiť ako nezámerné zjednodušovanie celého podujatia i toho, čo reprezentuje. Organizátori sa tematickým heslám a festivalovým sloganom skôr vysmievajú a uvedomujú si pluralitu súčasnej divadelnej scény. Aj keď sa zdá, že filozofiou pražského festivalu je sumarizácia toho najnovšieho (čítaj najprogresívnejšieho) divadla, chýba tu kritérium, v akých hraniciach sa ono „nové divadlo“ (ak na túto terminológiu pristúpime) pohybuje a či by vôbec mali byť nejaké hranice požadované. Niektoré časti programu skôr naznačovali, že nové divadlo hlása koniec inovácií a že stále zotrvávame v postmodernom vákuu. Ide o zámerný festivalový „úškľabok“ alebo sa divadlo nevie vymaniť zo svojej recyklácie?

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.2

Mnohé z dnešnej umeleckej tvorby prezrádza, že pachtenie sa za inakosťami (ako typický trend moderny) sa stalo rozšíreným stereotypom. Aj ten však pomaly ustupuje. Niekdajšie normatívne poetiky už nepotrebujeme nevyhnutne negovať, ale radšej si z ich inventára vyberáme, skladáme, recyklujeme, kombinujeme. To už je verejne známa a akceptovaná tendencia. Popritom je už dlhšie módnou záležitosťou aj téma prekračovania individuálnych hraníc (ako prejav osobnej inakosti) – „Ja“ verzus „Vy“. Oba prístupy síce ešte generujú nové nápady a riešenia spoločenských neduhov, z nutkania prekročiť vlastný tieň sa však na súčasnej tanečnej a performatívnej scéne už pomaly stáva rozvarená ponožka.

Thank you, Next No.1

Zimný indoorový festival experimentálnej hudby Next si za osemnásť rokov dokázal dobre vyšliapať cestu k etablovaniu v medzinárodnom kontexte. Jeho stálym lákadlom ostáva prísun originálnych hudobných i vizuálnych konceptov a legiend elektronickej produkcie, ale aj jednorazových prekvapení. Komorný charakter festivalu a možnosť stretnúť hudobníkov aj v dave pod pódiom umocňuje v návštevníkoch pocit exkluzivity. Toto všetko spolu s diverzitou sprievodných akcií, prednášok a workshopov si vyžaduje kvalitnú organizáciu, progresívnu dramaturgiu a snahu prekračovať nielen hranice žánrov.

Neviditeľné spojenie

Koncertná séria klubových nocí Plnka si dáva za úlohu kombinovať netradičné a kontrastné hudobné projekty, ktoré spája experimentálny prístup k zvuku a drobné jednotiace detaily. Jedným z vrcholov tohtoročnej série malo byť aj performatívne vystúpenie japonskej umelkyne Tomoko Sauvage a amerického vizionára Pan American. Večer doplnil aj slovenský umelec Boris Vitázek ako Stix.

Domáca, či svetová? Nová dráma/New drama 2018

Čo možno povedať o štrnástom ročníku festivalu Nová dráma/New drama? Časť programu, ktorej kvalitu mohli organizátori festivalu ovplyvniť, dopadla nadpriemerne, teoretická/sprievodná časť festivalu predstihla tú praktickú/hlavnú (a nie prvýkrát).

Poďme sa hrať, ale radšej bez detí!

Hry (nie) sú iba nevinná zábava. Nepestujeme niektorými hrami v deťoch túžbu po moci? A čo ak sú tie deti už teraz vysávače všetkej pozornosti? Hlava si dokáže vytvoriť naozaj zvláštne paralely. Najmä, ak sa v jeden deň zúčastní dvoch tematicky výrazne odlišných predstavení súčasného tanca. V rámci sprievodného programu festivalu Bratislava v pohybe sa uskutočnili premiéry dvoch slovenských tanečných diel: Sólo pre 3 vysávače Game. Osobná výpoveď performerky o pocitoch z materstva sa tak začala prelínať s celospoločenskou témou o ľudskom súťažení o moc. A ja teraz neviem, či sa ešte niekedy chcem hrať, a už vôbec s deťmi...

Boj za svoje ja alebo boj s formou?

Festival Drama Queer tento rok prešiel výraznou zmenou. A to nielen v podobe novej graficky príťažlivej webovej stránky, vývojom prešla aj dramaturgia. Tentokrát sa orientovala na vyzretejšie inscenácie a skúsených tvorcov a performerov.

ImPulsTanz 2018 očami Martiny Mašlárovej: O čom hovorím, keď hovorím o Ivovi D.

Tento článok nebude tak celkom súvisieť s festivalom ImPulsTanz, pretože som sa v jeho rámci zúčastnila iba performancie Iva Dimcheva Avoiding DeLIFEeath. Zároveň však tento článok s ImpulsTanzom samozrejme súvisí, pretože práve tento viedenský festival súčasného tanca a performatívneho umenia Dimcheva pravidelne pozýva a je vďačnou platformou pre jeho kreatívne výboje i pre diela jemu podobných.

4+4 dny v pohybu očami Jakuba Molnára No.1

Jedným z ideových pilierov pražského festivalu 4+4 dny v pohybu je jeho každoročné sťahovanie z miesta na miesto. Okrem bohatého hlavného programu, ktorý prebieha najmä v Divadle Archa a v Divadle Ponec, si organizátori vyberú jedno miesto, ktoré sa pre daný ročník stane centrálnou baštou festivalu. Tentokrát sa kurátori po troch rokoch vrátili do takmer „neviditeľného“ (hlavne z hľadiska záujmov mesta) neoklasicistického Desfourského paláca. 

Jeden herec stačí a.k.a Festival, ktorý hľadá diváka

Sám na javisku – pre niekoho nočná mora, pre iného vzrušujúci sen. Špecifickosť monodrámy spočíva aj v jej efekte zväčšovacieho skla. Na javisku veľmi ľahko odkryje všetky chyby, ale zároveň vyzdvihne každý úspech. Práve dramaturgiou orientovanou výsostne na inscenácie monodrám sa vyznačuje trenčiansky medzinárodný festival Sám na javisku. A aj keď by sa mohlo zdať, že oklieštené možnosti dramaturgického výberu sa podpíšu na kvalite programu, 24. ročník festivalu naopak priniesol veľmi široký a kvalitný prierez žánrom monodrámy.

HYBAJ na tanec...

...na ten slovenský súčasný a to rovno do Prahy! Studio ALTA totiž už deväť rokov organizuje festival, ktorý prezentuje to najlepšie z našej aktuálnej scény. A tentokrát bol program taký atraktívny a exkluzívny, že sa za ním oplatilo vycestovať aj z našich zemepisných šírok (aspoň mne).

Tři cesty současného divadla na festivalu Divadlo

Letošní plzeňský Mezinárodní festival Divadlo vynikal především svou až nebývale širokou paletu druhů a žánrů divadla – nebo lépe performativního umění. Již tradičně se tu objevily české a slovenské inscenace poslední sezóny společně s nejzajímavějšími inscenacemi posledních let z dalších evropských zemí. Kromě tradičně pojaté činohry festivalový program zaplnilo také loutkové divadlo, opera, imerzivní divadlo a inscenace zkoušející pevnost hranic mezi žánry. Hlavními lákadly festivalu byly pro mě (a jistě jsem v tom nebyla sama) inscenace Racek Lotyšského národního divadla, Zdání života Divadla Proton a Nachlass – Hry bez osob Rimini Protokoll.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž