Festival ako parazit

Nemecký divadelný festival SPIELART aktívne „objavuje“ mimoeurópsky kontext. Nejde o žiadny pokus o kultúrnu kolonizáciu, skôr je to snaha o nové perspektívy. SPIELART sa stará, aby bolo počuť aj doteraz nemé hlasy. Nie však národov a ani skupín, ale najmä jednotlivcov s ich osobnými príbehmi a skúsenosťami s nespravodlivosťou. Zaujíma sa o ich boj proti silovým štruktúram, stereotypom (vystihujúcejšie by bolo monotypom), „normálnosti“, tradíciám, majorite aj politickému systému.

Mono-Dublin

Napriek tomu, že Dublin Theatre Festival je prevažne prehliadkou domácej divadelnej scény, program pravidelne dopĺňa aj výber rôznorodých európskych inscenácií. Dramaturgia do medzinárodnej sekcie volí inscenácie, ktoré sú obsahom a formálnym spracovaním ojedinelé. Organizátori výber nelimitujú aktuálnosťou ich uvedenia, vďaka čomu môžu priniesť skutočne kvalitný program. Počas záverečných festivalových dní vyčnievali monodramatické divadelné formy, v ktorých tvorcovia reflektovali predovšetkým vlastnú identitu alebo samotné médium divadla.

Architecture

Vyčerpaný Avignon

Pre mnohých Francúzov, ale aj zahraničných divadelných nadšencov, patrí Avignonský festival k najväčším slávnostiam divadla v roku. V poslednom období však stráca punc podujatia, na ktorom sa striedajú legendárne predstavenia a tvorí história. Hoci záverečné bilancovanie 73. ročníka Avignonského festivalu ukázalo rekordnú návštevnosť – až 95,5 % naplnenosť sál –, voči jeho programu opakovane zazneli viaceré výhrady. 

Ľudské krízy súčasnosti

May You Live in Interesting Times bol názov hlavnej výstavy tohtoročného Bienále vizuálneho umenia v Benátkach. Kurátor Ralph Rugoff touto témou reagoval na aktuálne turbulentné časy – nové spoločenské a ekonomické krízy, výzvy týkajúce sa technológií, rastúca podpora politických autoritatívnych spôsobov vládnutia... Spoločenská reflexia však bola prítomná nielen v hlavnej výstave, ale aj v množstve ďalších expozícií národných pavilónov zúčastnených krajín.

4+4 dny v pohybu 2019 No.2: Cestou do skutočnosti

V dramaturgii programu 4+4 dny v pohybu sa tento rok dali nájsť viaceré žánrové a formálne postupy. Popri princípoch site-specific, stand-up comedy, grotesky a pohybového divadla, tu malo zastúpenie aj dokumentárne divadlo. Medzi umne štruktúrované diela so silnou výpoveďou patrili belgicko-brazílska produkcia Mining stories a performancia fínsko-egyptskej umelkyne Samiry Elagoz Cock, cock, who’s there? Obe mali schopnosť udržiavať s divákom vnútorný dialóg, ktorý pretrváva aj dlho po skončení predstavenia.

4+4 dny v pohybu 2019 No.1: V znamení rôznorodosti

Medzinárodný festival 4+4 dny v pohybu už po tretíkrát oživil Desfourský palác na Florenci. Tento rok na jeho oknách visel tematický nápis: Nikdo nemá nic, ktorý sa stal zjednocujúcim lajtmotívom pre výstavy, inštalácie aj site-specific projekty. Motto festivalu vyvoláva nekonečné množstvo otázok a reaguje na rýchlo sa meniace spoločenské, environmentálne, ale aj ekonomické zmeny, ktoré súvisia so západnou kultúrou.

Predtým ako začnú oslavy

Väčšina pozornosti sa už dnes sústreďuje na budúcoročné oslavy storočnice profesionálneho slovenského divadla, no to je v našom kontexte neodmysliteľne prepojené s ochotníckou scénou. Túto spätosť potvrdil aj piaty ročník festivalu Ochotníci prebiehajúci v bratislavskej A4-ke. Program tento rok zahŕňal spolupráce ochotníkov s profesionálnymi režisérmi, inscenačné tímy bez režiséra či produkcie tvorcov, ktorí síce spolupracujú s profesionálnym divadlom, no zvyčajne sa venujú mimo-javiskovým profesiám.

Telá ImPulsTanzu 2019 – No. 1

Ak by sme hľadali kľúčové slovo pre 36. ročník viedenského festivalu ImPulsTanz, bolo by ním zrejme telo. Tento záver samozrejme nie je taký šokujúci, keďže stredobodom tanečného umenia vždy bolo a bude telo. S pretrvávajúcou premenou chápania toho, čo (súčasný) tanec je, sa však spája aj rôznorodosť nahliadania na telesnosť, rozmanitosť vnímania, zobrazovania tela v jeho fyzickej i symbolickej rovine. Tento aspekt sa zreteľne zrkadlil aj vo vybraných festivalových produkciách.

Sharing is dancing

Festival divadelných vysokých škôl Istropolitana Projekt je neodmysliteľnou súčasťou študentského života na VŠMU. Katedra tanečnej tvorby pred dvoma rokmi vytvorila podobnú platformu pre univerzity rovnakého zamerania, a to v podobe festivalu SHARE. Ich cieľom je nielen konfrontovať tvorivé výsledky, ale aj prístupy k výučbe tanečného umenia. Festivalový program pozostával počas dňa z workshopov pre študentov a večer univerzity prezentovali inscenácie (alebo fragmenty z nich), ktoré vznikli na ich akademickej pôde.

Maryša, Festival Divadlo Plzeň 2019

Divadlo Plzeň vol. 4: Szomorú vasárnáp po plzeňsky a štyrikrát „ale“

Narastajúca úzkosť, hromada mŕtvol – len pohoda sviatočnej nedele nikde. Posledný deň hlavnej časti Medzinárodného festivalu Divadlo v Plzni patril rozhodne k tým najkrvavejším. Depresívny dojem, že tu dobre nebolo a zrejme ani nikdy nebude, sa niesol všetkými jeho kulisami aj aranžmánmi. Bodka za 27. ročníkom mala zostupné tendencie. Hoci najočakávanejšie zahraničné hviezdy prišli až v druhej polovici dňa, vysokú latku nasadil skôr kus na začiatku. Aj to má však svoje „ale“.

 

Persony, Festival Divadlo Plzeň 2019

Divadlo Plzeň vol. 3: Persony, psíkovia a perverzity Sternenhocha

Sobota – kvalitná robota, dalo by sa povedať o programe štvrtého dňa Festivalu Divadlo v Plzni. A hoci dramaturgia festivalu lákala na ospevovaných Dočekalových Anjelov v Amerike, a tiež na nedeľný program saturovaný zahraničnými menami, moje osobné festivalové vrcholy priniesla práve sobota. Inscenácie tretieho dňa by mohol spájať prívlastok pôsobivý. Nemám pritom na mysli vonkajšiu efektnosť, za ktorou cítiť silenú snahu zapáčiť sa, ale pôsobivosť ozajstnej nefalšovanej divadelnosti.

Fernando Krapp mi napsal dopis, Festival Divadlo Plyeň 2019

Divadlo Plzeň vol. 2: Divadlo v pátek třináctého

Páteční festivalový den otevřela inscenace hradeckého Klicperova divadla Fernando Krapp mi napsal dopis, která byla – jak se později ukázalo –, jedním z vrcholů festivalu. Režisér Jan Holec s dramaturgyní Janou Sloukovou se vydali cestou úsporné scénografie a soustředěného výkladu textu, který je společně se sugestivními hereckými výkony ve středu jejich zájmu.

Proměna, Festival Divadlo Plzeň

Divadlo Plzeň vol. 1: Hmyz nemusí byť vždy len otravným parazitom

Na divadelných festivaloch (obzvlášť medzinárodných) býva zvykom, že prvé dni sú nasýtené tým najlepším, čo chcú organizátori divákom odprezentovať. No zdá sa, že tohtoročný plzenský festival Divadlo zvolil opačnú taktiku.

Divadelná Nitra 2019, deň piaty: Sloboda vnútorného ja ako podmienka k tvorbe

Posledný deň hlavného programu Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra sa niesol v znamení nachádzania slobody skrz umeleckú tvorbu. Na záver sa predstavili dva súbory zo Slovenska a jeden z Česka – každý z nich niesol vlastné posolstvo a pohľad na slobodu tvorby.

Divadelná Nitra 2019, deň štvrtý: Premeny časov

Hlavný program štvrtého festivalového dňa ponúkol dve diela, v ktorých sa zrkadlila hlavná téma tohto ročníka. Hoci presnejšie to boli viac podoby neslobody ako slobody. Nemeckú performatívnu esej cvičiacich tiel vystriedal slovenský boj o nový poriadok sveta vo výrazne hutnejších scénických obrazoch.

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž