Macbeth (Too Much Blood) (foto: L. Horký)

Divadelní Flora 2018 očami Lucie Šmatlákovej No.2

Okrem lákavých zahraničných titulov ponúkol festival Divadelní Flora tiež prierez českou divadelnou tvorbou, ktorá v uplynulej sezóne zarezonovala v povedomí kritickej, aj diváckej obce. Jednotlivé inscenácie reagovali na motto 22. ročníka festivalu „Proti zdi“ prostredníctvom príbehov radikálnych odporcov myšlienkovo vyprahnutej spoločnosti, naivných a nepoučiteľných rebelov, ale i nedobrovoľných outsiderov.

Nenávisť (foto: Lukáš Horký)

Divadelní Flora 2018 očami Lucie Šmatlákovej

Festival Divadelní Flora každoročne poskytuje (nielen) českým divákom možnosť nahliadnuť do lákavého sveta (nielen) germánskej scénickej tvorby a na olomoucké javiská prináša aj diela, ktoré výrazne zarezonovali v povedomí nemeckojazyčnej divadelnej obce. Tento rok sa tak na festivale predstavili inscenácie, ktoré otvárali témy aktuálne v každom spoločenskom kontexte ako rasová nenávisť, rastúce násilie či medziľudská manipulácia za účelom dosiahnutia osobných ambícií.

Kiosk, deň posledný – Prázdne La la la la laaaa laaaaa

Odrazu náhlivejšie sŕkanie kofeínu a šuchtavé kroky do priestoru S2 (aj z dôvodu príjemného úkrytu pred slnkom) ma utužili v optimistickej viere, že posledné umenie (performance, inscenácie, inštalácie...) na tohtoročnom Kiosku by mohlo mať potrebné regeneračné účinky (fyzické i tie duchovné) pred vstupom do reálneho sveta po festivale. Ale kývať sa do rytmu hip-hopu a počúvať intelektuálne nabitý rap je po dvoch prebdených festivalových nociach ťažšie než ťažké.

Kiosk, deň tretí – medzi neprijatím a adoráciou, medzi iróniou a vážnosťou

Deň tretí ako metronóm. Z jednej strany na druhú kývu sa nám nohy z miesta S do miesta S. Koncert pre 100 metronómov odrážal stav celého dňa. Každý sa vo svojom vlastnom rytme v istom momente spojí s inými telami a dušami, ťuká v symbióze.

Kiosk, deň prvý – nerovnováha umeleckého procesu

Tohtoročný festival Kiosk je zameraný na proces. Pred výsledkom je práca. Aj keď sa budeme baviť o tej umeleckej, nemôžeme vynechať tú „reálnu“. Grantové žiadosti, žiadosti o rezidencie, nájdenie priestoru pre realizáciu a na záver... úspešné vyúčtovanie všetkého. Napriek tomu, jedno dielo jednému umelcovi pre jedno prežitie nestačí. Umenie je fordizmus v praxi. A prvý deň to bolo citeľné aj na festivale.

Soňa Ferienčíková, Mária Júdová, Alexandra Timpau: Everywhen  (foto: J. Julény)

NuDanceFest 2018 očami Jakuba Molnára No.1

Téma symbolického „osmičkového“ roku sa doteraz nevyhla takmer žiadnej debate, predstaveniu, výstave či televíznemu programu. Aj organizátori medzinárodného festivalu súčasného tanca a pohybového divadla NuDanceFest dramaturgicky koncipovali 13. ročník ako „komentár“ k historickým výročiam, ktoré si Slovensko i Česko tento rok pripomína. Nešlo však o pietne tanečné sympózium o geografickej príbuznosti, ale o miestami drsnú reflexiu historicky analogických kríz a súčasnej tekutej spoločnosti, ktorá prežíva obdobie zmätkov (sociálnych, ekonomických, politických i kultúrnych).

Tanzplattform in Deutschland No.1

Nemecká prehliadka súčasného tanca sa tento rok rozhodla zmeniť názov z Tanzplattform Deutschland na Tanzplattform in Deutschland. Navonok marginálny rozdiel je v skutočnosti veľkým krokom. Tento festival sa možno vôbec ako prvý svojho druhu vzdáva prívlastku národnej prehliadky. Dôvodmi sú globalizácia i vzostup extrémneho pravicového hnutia v Európe

Malá inventura 2018 očami Laury Brechmann

Európa čelí ťažkým časom. Diskutuje sa o hraniciach, hraničných kontrolách, otázkach národnej izolácie aj európskej komunity. Populizmus a pravicoví radikáli znovu získavajú popularitu a stále viac ľudí sa riadi heslom: „Nás sa to netýka.“ Politická situácia v Európe je ale komplexná. Nie je ľahké vybrať si stranu, reagovať, zapojiť sa, pretože je stále náročnejšie všetko chápať. Aj festival Malá inventura bol tento rok o niečo viac politický ako jeho predošlé ročníky. 

Malá inventura 2018 očami Barbory Forkovičovej No.2

Téma, ktorá sa tento rok na festivale Malá inventura objavila niekoľkokrát, sa týkala otázok národnej identity. O kritický pohľad na to, čo tvorí jej základy a čo pre nás dnes vôbec znamená, sa pokúsila aj inscenácia Fidlovačka aneb Kdo je my, ktorá vznikla v rámci spolupráce skupiny Spielraum Kollektiv s platformou Archa.lab (réžia Linda Straub). 

Stránky

Subscribe to RSS - Reportáž