MLOKi

Nescudzoložíš, láska je aj tak cukor [Dotyky a Spojenia]

Keď mi spolužiak, ktorého tu budem volať Tóno, ešte na strednej škole odporúčal Tolstého zbierku Kreutzerova sonáta, robil tak so slovami: “Toto si prečítaj a nikdy nebudeš chcieť mať vzťah.” Prečítal som. Nemá teraz význam komentovať, ako (a či) sa po tom zmenil môj názor na vlastníctvo vzťahu. Dôležité je, že inscenácia Nescudzoložíš vo mne vyvoláva podobné myšlienky, aké mi sľuboval Tóno.

V inscenovanej dramatizácii poviedok Diabol, Rodinné šťastie a Kreutzerova sonáta sú nešťastní všetci. Aj postavy so vzťahom, aj tie bez neho. Som veľmi rád, že sa režisérka Júlia Rázusová nepotrebuje vŕtať v ich nešťastí a zbytočne ma o ňom nepresviedčajú ani herci. Je to práve naopak. Na javisku sledujem situácie, v ktorých mi hovorí práve o tých drobnostiach, ktoré nenájdem priamo v texte. Keď Sergej (Eugen Libezňuk) už nechce pomôcť Máši (Daniela Libezňuk) vyliezť na na hojdačku, keď sa Jozef Tkáč premení na nemluvňa a prekáža existenčnému rozhovoru Jevgenija (Vladimír Čema) a Sergeja, či “cirkusová” svadba, to sú tie momenty, ktoré v divadle hľadám. Júlia Rázusová vie, čo a prečo robí. A ja musím premýšľať. Tóno by bol rád.

Podobne ako Tolstého poviedky znamenali v dobovom Rusku literárny i morálny škandál, aj inscenácia Nescudzoložíš nás núti prehodnocovať vlastné postoje. Na otázky, ktoré si po predstavení kladiem, sa mi autorský tím ani nepokúsil odpovedať. A nebudem na ne vedieť odpovedať ešte dlho ani ja. Jednoducho povedané, názov inscenácia nie je v tomto prípade odpoveďou, usmernením ani prikázaním. Slovo “nescudzoložíš” je iba popisom života, o ktorom si myslíme, že by sme v ňom chceli žiť. Ale uvedomujeme si, čo to znamená?

Pre svoju netézovitosť odkazu, nápaditosť réžie, hĺbku zážitku a pre radosť z tvorby (ktorá ešte stále nie je estetickou ani divadelnou kategóriou) považujem toto divadlo za vrchol festivalovej stredy. A to predstavenie Nescudzoložíš porovnávam s Ostrovského Lesom – “meisterstückom” tvorivej spolupráce Brutovského a Dacha a s ďalšou silnou divadelnou realitou, so Single Radicals. Včera bol dobrý deň divadla.

No items found

Matej Moško

Na strednej škole som tvoril literárne, na VŠMU prišli kritické roky a tvoriť som prestal. Momentálne ma môžete čítať na MLOKoch, na Monitoringu divadiel a občas aj v časopise kød - konkrétne o divadle.

K tvorbe som sa vrátil až na konci štúdia, kedy sme v roku 2012 spoločne s režisérkou Zuzanou Galkovou pripravili v Štúdiu 12 satiru na umelecké teórie "Improvizácia na hrušky". Na jar roku 2013 sme v tom istom priestore premiérovali politický mikromuzikál "Opičí štát". Po týchto dvoch autorských textoch sme v októbri 2013 na Akadémií umení v Banskej Bystrici znova spoločne uviedli inscenáciu Fjodor a bratia (na motívy Bratov Karamazovcov napísala Nina Ivanovna Čerkes).

V rokoch 2012 - 2014 som bol šéfdramaturgom internetového rádia TLIS. V roku 2016 som absolvoval dokrandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy s témou "Od hry s performatívnym základom k umeleckému dielu."

Momentálne fungujem ako tvorca na voľnej nohe. Uvádzam a pripravujem vedomostný kvíz Turban Quiz, glosátorskú show Bratislavský Kaviár a tímovú hru Game of Worlds.

Vyzývam vás: Poďte sa so mnou hrať!