MLOKi

Emocionálna a eklektická Nevesta hôľ

 Nevesta hôľ je vrcholným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Duševné poryvy hlavného hrdinu, ale i všetkých zúčastnených postáv sú základom celého textu. Priamej reči je tu málo, Švantner skôr rozpráva  poetickými opismi. Živelný text ukazuje spätosť človeka s prírodou. Odhaľuje ľudskú (slovenskú) podstatu, nakoľko žije človek (Slovák) s prírodou v symbióze. A čitateľ ostáva v neistote, čo je sen (vidina) alebo skutočnosť.


Hlavná postava a zároveň rozprávač Libor sa vracia do rodnej dediny aby zaujal post hájnika. Stretáva sa so starou láskou Zunou, ktorá zastupuje prírodu, živelnosť a svet mimo realitu. Libor Zunu chce, túži po nej, no ona mu spôsobuje iba utrpenie. S každým okamihom mení svoje správanie, neustále dáva prednosť niekomu inému, pretože má okolo seba veľa mužov. Jedným z nich je aj uhliar Tavo, divoký človek. Okolo seba má závoj tajomstva a na Zunu si robí nárok od jej narodenia. Zároveň sa v horách pohybuje Neznámy/On/Tulák, mýtická postava, ktorá sa zjavuje v rôznych podobách. Zuna dá prednosť jemu, no nakoniec ho zabíja a mizne na holiach. Nikto ju už nikdy nevidel a podľa ľudí sa stala nevestou hôľ.


Samotný príbeh prešiel niekoľkými spracovaniami – divadelnými i filmovými. V tomto roku sa opäť stretávame s divadelnou podobou. Režisér Roman Polák sa vrátil k tomuto textu už druhýkrát. Tentokrát stavil na živočíšnosť a využívanie prírodných živlov ako je voda a oheň na javisku. Rôznymi obrazmi podáva divákom zhutnený príbeh o Liborovi (Dano Heriban) a Zune (Petra Vajdová). Mýtickosť dosahuje efektným svietením a ustavičnou prácou so stále prítomnou vodou. Voda má v inscenácii očistný charakter, no je aj znakom cyklickosti života a situácii. Zároveň je to prekážka, ktorú treba denne zdolávať. Oheň vyšľahujúci z pece uhliara Tava (Jozef Vajda), symbolizuje vášeň a ľudské emócie. Spolu s vodou vytvára akýsi symbolický kontrast, ktorý je badateľný  v charakteroch hlavných postáv. Stretáva sa racionalita so živelnosťou a taktiež prítomnosť s minulosťou.


Herci majú miestami menej priestoru pre kreovanie postavy. Keďže každý výstup je akoby z „inej operety“ je ťažké definovať, prečo konajú práve takto. Zo začiatku, do prvej polovice, diváka vtiahne toto nesúrodé eklektické striedanie obrazov, neustále hýbanie sa na šikmej ploche a brodenie sa vodou. No v druhej polovici je to skôr na obtiaž. Už by sa žiadala zmena, či už priestoru, alebo konania. Keďže sa nič také nedeje, ostáva druhá polovica monotónna a nudná. Nezachránia ju ani nahé telá Zuny a Jeho (Milan Ondrík), ktoré tancujú alebo sa skôr hýbu v akýchsi extatických figúrach. Zároveň dej degraduje aj niekoľko výstupov o dvoch ženách – sestrách (Božidara Turzonovová, Zuzana Kocúriková) a bačovi (Leopold Haverl), ktoré sú z inej Švatnerovej poviedky. Táto násilne včlenená vedľajšia linka neponúka kľúč k dešifrovaniu samotnej inscenácie. Skôr si divák položí otázku, čo to má spoločné s hlavným hrdinom. A smutné je aj to, že sa v podstate nič nedozvieme o Zune a o tom, prečo sa vlastne stáva nevestou hôľ. Suché konštatovanie v závere, že ju vychovali hole a hole si ju aj vzali, nie je úplne uspokojivé.


Polák mohol ukázať všetko – hĺbku slovenskej duše a poetickosť našej literatúry. No ukázal viac erotiky, obscénnosti a nevysvetleného konania. Mýtickosť textu sa stratila v záplave neustáleho prinášania a odnášania rekvizít. Snaha vyjadriť sa k súčasnej spoločenskej situácii a ukázať, že sme vždy boli živelný národ, zanikol v spleti obrazov. Na druhej strane ponúka inscenácia aspoň čiastočný pohľad na náš nedávny spôsob života, stále prítomnú emocionalitu a pudové správanie.

No items found

Zuzana Poliščák Šnircová

Absolvovala odbor Teória a kritika divadelného umenia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je členkou a spoluzakladateľkou zoskupenia MLOKi. V rámci svojej profesie sa zaujíma hlavne o divadlo pre deti a mládež. Od roku 2012 pracuje v Divadelnom ústave v Bratislave, kde spolupracovala na viacerých projektoch (napr. Europeana photography, Google arts and culture, Prolegomena dejín slovenského divadla, Zlatá kolekcia slovenského profesionálneho divadla). Momentálne pôsobí ako manažérka výstavníckej činnosti. Venuje sa aj recenzovaniu, napr. pre Monitoring divadiel alebo časopis kød – konkrétne ø divadle.