Aj s postavami od SkRATu možno súcitiť

Čo už nové možno povedať o inscenáciách divadla SkRAT? Po formálnej stránke veľmi málo. Pre diváka, ktorý A4-ku navštevuje pravidelne, sa dajú identifikovať dve hlavné línie. Vicenovská, ktorá vychádza z pevnejšej textovej predlohy, druhá kolektívna a menej výtvarná, v ktorej omnoho viac cítiť individuálny zástoj každého tvorcu. Preskočme tradičné vety o kolektívnej tvorbe, autorskom divadle, či Stoke. Extrakty a náhrady patria medzi tie inscenácie tohto divadla, v ktorých je vzácne vyrovnaná intimita osobnej výpovede s trefným zachytením javov charakteristických pre zobrazovanú časť populácie (v tomto prípade nezadaní predstavitelia strednej generácie).

Príbeh tvorí niekoľko výstupov, ktoré sa odohrávajú za jedným stolom. Väčšina z nich zobrazuje stretnutia organizované zoznamovacou agentúrou. V záverečnom sledujeme štyroch dobrých známych či kolegov, ktorí sedia za jedným stolom obnažení pred svetom. Pre randenie prostredníctvom agentúry je charakteristická snaha čo najlepšie zapôsobiť (s výnimkou postavy šoféra), a zároveň prostredníctvom bizarných kritérií (analýza telesného pachu partnera, či presné informácie o zdravotnom stave nie len partnerky, ale aj jej predkov). V kontraste s tým je postavený posledný výstup. Tu zrazu postavy nepotrebujú hrať žiadnu pretvárku, sú samé sebou a nemajú problém. Vzniká tak situácia, v ktorej sa úprimne nesprávajú pred potenciálnym partnerom, ale pred priateľmi. Otázka je, či ide skutočne o fenomén charakteristický pre strednú generáciu, alebo syndróm príznačný pre súčasných singles všeobecne. 

Rozhodne je však evidentné, že niektoré časti by potrebovali režijne i dramaturgicky spresniť. Inscenáciu zbytočne brzdia monologické pasáže, ktoré nepôsobia presvedčivo ani po hereckej stránke. Informácie, ktoré divák v týchto momentoch dostane, navyše postavy o sebe aj tak prezradia v iných momentoch. Rovnako neisto vyznievajú príchody a odchody postáv z hlavného hracieho priestoru do zadnej časti.

Sila inscenácií SkRATu spočíva okrem iného v tom, že prinášajú motív, ktorý robí jednotlivé inscenácie zapamätateľnými. Výnimkou nie sú ani Extrakty a náhrady. Tie okrem tradičných kvalít, ktoré spočívajú v schopnosti presne zachytiť jazyk a prázdne floskuly, v hereckom prejave vypointovať vtipy či mimikou podčiarknuť podtext, ponúkajú aj niečo navyše. A hoci jednotlivé postavy majú tradične množstvo vlastností, vďaka ktorým sa im jednoducho musíme smiať, prinášajú zároveň aj niečo iné: vzbudzujú úprimný súcit.

Bibliografický záznam: Zwiefelhofer, Miroslav. Aj s postavami od SkRATu možno súcitiť. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2016. [cit. 22.1.2019]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://mloki.sk/node/553.