MLOKi
Divadlo NUDE: Mama ma má____ (foto T. Bokor)
Divadlo NUDE: Mama ma má____ (foto T. Bokor)

Inscenuj otca svojho i matku svoju

Otcovia a mamy sú pre divadlo mimoriadne inšpiratívnym materiálom. Ako dôkaz spomeniem aspoň Matku Jozefa Gregora Tajovského a Otca Augusta Strindberga. V slovenskom divadle sa „rodičovské združenie“ konalo hneď na začiatku sezóny, keď sa zhodou okolností dva večery po sebe odohrali predstavenia Blues jedného otca Divadla SpozaVoza a Mama ma má____ Divadla NUDE.

Divadlo NUDE sa dlhodobo venuje témam zo života žien. Vždy prislúchajúc veku a aktuálnym životným skúsenostiam tvorkýň, ponúkli už pohľad na obdobie neskorej adolescencie (Samson), na vlastné matky a ich zástoj v životoch dcér (Mama ma má____), na manželstvo (Mala Dr. Csabová pravdu?) a naposledy realizovali aj mimoriadne hlboký a úprimný ponor do témy vlastného materstva (Ľúbim ťa a dávaj si pozor). Inscenácie (vrátane Stop Fucking Smiling) boli súčasťou ich septembrového showcaseu.

Prehliadka tak umožnila navštíviť aj reprízu takmer päť rokov starej a už len raritne uvádzanej inscenácie Mama ma má____, ktorú tvoria odvážne úprimné spovede piatich žien-dcér. Je to koláž množstva krátkych výstupov a reálnych dokumentov (domáce videá z 90-tych rokov, listy písané z liečenia, fotografie, denníky, úryvky z e-mailov, rozhovory s rodinou nahrávané na mobilný telefón). Vďaka úprimnosti mladých herečiek vzniká obraz archetypálneho vzťahu medzi matkou a dcérou. Konkrétnosti z rodinných životov jednotlivých herečiek sú v osobných variáciách divákom dobre známe a tak inscenácia ponúka možnosť ponoriť sa do vlastných rodinných vzťahov a rozpomenúť sa na nejeden zážitok hodný hlbinnej psychoterapie.

Nefalšovaná úprimnosť a otvorenosť, ktorou na seba Veronika Malgot a Lýdia Ondrušová upozornili na konci roka 2014 (keď za Mama ma má____ získali aj ocenenie DOSKY v kategórii Objav sezóny), sú znakmi aj inscenácie Ľúbim ťa a dávaj si pozor. O životné skúsenosti bohatšie teraz už v tíme aj s Laurou Madjiah Štorcelovou naštudovali inscenáciu, v ktorej diváčky a divákov konfrontujú s témami, ako sú problém počať dieťa, popôrodná depresia a neľahké zžívanie sa s novou úlohou matky, nečakaná náročnosť rodičovstva, nutnosť postarať sa o dieťa aj bez partnera. Príbehy, ktoré zobrazujú, sú opäť neskrývane autentické a pozorný divák si mohol vďaka showcaseovej možnosti vidieť tieto dve inscenácie krátko po sebe vyskladať aj spletitejší príbeh niektorých „postáv“.

V ten istý večer, ako štyri ženy hovorili o svojom materstve v priestore Búdka 22, sa na malom javisku Bohéma Baru v centre Bratislavy odohrávala repríza inscenácie Blues jedného otca, ktorá je inšpirovaná knihou populárneho českého spisovateľa Petra Šabacha Putování mořského koně. Ten, kto by tu očakával mužskú variáciu vyššie spomenutých inscenačných postupov, by nepochodil. Dielo režiséra Petra Palika a herca Mira Mihálka nie je otvorenou výpoveďou o slastiach a strastiach otcovstva. Zobrazuje barového muzikanta, ktorý sa vzdal hrania, aby sa mohol starať o malého syna Bambina, kým jeho manželka pracuje ako vedkyňa.

Tento otec je však prekvapivo hulvát, ktorý nevzbudzuje sympatie. Jeho vyjadrenia o synovi nie sú láskavo ironické, ale len ironické. Inscenátorom sa nepodarilo zachytiť ambivalenciu – časté zúfalstvo z náročných chvíľ s dieťaťom, na pozadí ktorého ale vždy bude bezhraničná láska. Priestor venovali glosovaniu bohatej témy života s malým dieťaťom – od vylučovania až po kategorizáciu mamičiek na ihrisku. Grom príbehu sa stáva úsilie o pohlavný akt s jednou z nich. No neveru nakoniec pácha jeho manželka s kolegom z práce.

Miro Mihálek stvárňuje otca bez hlbšieho ponoru. Jeho výkon sa blíži viac k standupu, je to skôr večne nahnevaný glosátor ako muž so širším spektrom emócií. Ako rekvizity mu slúžia gitara a ukulele (zastupujú otca a syna), barová stolička, ktorá predstavuje aj kočiar, a puzdro na gitaru zosobňujúce manželku i potenciálnu milenku. Pozitívne formujúcim prvkom je miesto, kde sa predstavenie odohráva – reálny bar.

Kým dramatických textov, ktoré majú v názve matku alebo otca by sme do perexu mohli doplniť ešte naozaj dosť, priestor pre autentické synovské, manželské a otcovské výpovede je v súčasnom slovenskom divadle stále voľný. Ženským pohľadom na život je zásobené lepšie. Momentálne aj vďaka Divadlu NUDE.

Lenka Dzadíková

Absolventka odboru teória a kritika divadelného umenia na DF VŠMU v Bratislave a doktorandského štúdia na tej istej fakulte. Pracuje ako dokumentátorka v Divadelnom ústave. Od roku 2021 je členkou platformy MLOKi. Venuje sa súčasným podobám aj histórii bábkového divadla a divadla pre deti a mládež. Spolupracuje na výskumných projektoch, venuje sa recenzistike v tlači, na webe aj v rozhlase.