Letná „dovolenka“ v Avignone

Bežný divák si pravdepodobne predstavuje, že 30. júnom sa všetky divadlá zatvoria, herci, režiséri, dramaturgovia, technici, kritici si zbalia kufre a všetci odídu zresetovať svoje mentálne i fyzické schránky niekde do teplých krajín. Popravde si nespomínam, kedy som naposledy prežila leto bez divadla, alebo aspoň takmer bez divadla. Festivaly totiž niečo ako prázdniny nepoznajú. Naopak, práve letný dovolenkový čas sa pre mnohé z nich stáva atraktívnym obdobím.

Viac ako inokedy počas roka lákajú odložiť všetky povinnosti a urobiť si divadelnú dovolenku. A ležanie na pláži s knihou či oroseným pivkom v ruke vymeniť za sedenie v divadelnej sále s programovým bulletinom, potulovanie sa uličkami historických miest za prebiehanie z jedného divadla do druhého a potápanie sa v oceáne za potápanie sa v divadelných zážitkoch... Túto „dovolenkovú“ sezónu každý rok zahajuje Wiener Festwochen, ktorý začína v polovici mája a končí v polovici júna – v dovolenkovej reči by sme ho mohli nazvať ako „first moment“ zájazd. Tri júlové týždne v hlavnej sezóne zasa patria Avignonskému festivalu, ktorý sa postupne prelína s viedenským medzinárodným tanečným festivalom ImPulsTanz.

Divadelný mikro/makro svet

Vo vymenovávaní letných divadelných aktivít by som mohla pokračovať, a výnimkou nie je ani naše prostredie – napokon taký Kiosk vznikol pôvodne ako „letný tábor“. V tejto chvíli však upriamujem vašu pozornosť práve na Festival d´Avignon, ktorý je predsa v niečom špecifický. Na tri týždne sa historická časť mesta obkolesená autentickými hradbami stáva jedinečným centrom divadla, ktorým preteká diverzifikácia scénických druhov, žánrov, tém i jazykov. Popri hlavnom programe Avignonského festivalu, v ktorom sa každý rok prezentuje tvorba popredných svetových umelcov, v meste prebieha ešte aj OFF festival. Ten každoročne ponúka viac ako 1000 divadelných produkcií rôznych súborov z celého sveta – naprieč divadlom (tradičným i novým), súčasným tancom, umením performancie, novým cirkusom... Divadlo sa tu hrá všade – okrem oficiálnych a tradičných stánkov aj v kostoloch a kaplnkách (ktorých je v Avignone neuveriteľné množstvo), v záhradách, univerzitných priestoroch či na historickom nádvorí Pápežského paláca. A samozrejme na ulici – vlastne takmer na všetkých uliciach. Súbory rôznych veľkostí a rozličného renomé, ktoré sa prezentujú v rámci OFF festivalu sa doslova bijú o vašu pozornosť. A to nielen nekonečným množstvom plagátov, ktorými je ovešané celé mesto a letákov, ktoré poletujú vo vzduchu, krátke „trailery“ z ich diel vám ponúknu aj počas šálky kávy na terase maličkej francúzskej kaviarne.

Výber z Avignonského festivalu 2018

Samotný Festival d´Avignon je jedným z najväčších a najprestížnejších festivalov v európskom kontexte. Založil ho ešte v roku 1947 francúzsky herec a režisér Jean Vilar, ktorý bol dlhé roky aj jeho riaditeľom. Po niekoľkých výmenách na tomto poste je aktuálne už šiesty rok riaditeľom a súčasne hlavným kurátorom programu francúzsky režisér, dramatik a herec Olivier Py. Dramaturgia hlavného programu nie je zameraná iba na činohru, práve naopak – otvára sa rôznym umeleckým smerom. V programe má však každoročne výrazné postavenie aj klasika. Minulý rok to bola napríklad Racinova Ifigénia v spracovaní mladej francúzskej režisérky Chloé Dabert v silne atmosférotvoromm priestore nádvoria kláštora Cloître des Carmes so sugestívnymi (až na hranici expresivity) hereckými výkonmi. Moliérovho Tartuffa uviedol litviansky režisér Oskaras Koršunovas. Postavy v krikľavých výrazných kostýmoch nechával nestále sa strácať a nachádzať v bludisku lží a pretvárok – i v reálnom záhradnom bludisku. To, čo zaujalo po vizuálnej stránke však čoskoro stratilo na nevýraznom a naopak zbytočne preexponovanom herectve.

Flámsky režisér Ivo van Hove na festivale uviedol svoju adaptáciu románu De Dingen die voorbijgaan známeho holandského spisovateľa Louisa Couperusa. Veľkú rodinnú ságu inscenoval využitím minimalistických scénických prostriedkov – postavenú výhradne na minucióznom, autentickom herectve so zmyslom pre detail a mieru dramatickosti, z ktorého doslova sálal chlad holandských kanálov. Podobne výrazným zážitkom bola minulý rok aj produkcia Mila Raua La Reprise Histoire(S) Du Théâtre (I). Znervózňujúca, drásavá a pritom chirurgicky presná a chladná rekonštrukcia násilnej vraždy mladého muža a udalostí, ktoré jej predchádzali – samozrejme z úst rôznych postáv a z rôznych uhlov pohľadov. Rauovi však nešlo len o samotný príbeh, chcel preniesť realitu na javisko, resp. poprieť to divadelné a ukázať len na kosť ohlodanú skutočnosť. Opäť na to využil nehercov, ktorých neohrabaná autenticita podporovala dojem kriminálnej rekonštrukcie zločinu a psychologického rozboru násilníkov i samotnej obete.

V programe každoročne nechýba ani súčasný tanec. Minulý rok sa na festivale predstavil súbor Sasha Waltz & Guests s tanečným dielom Kreatur, ktoré skúmalo ľudské telo v rôznych situáciách. Izolované nedotknuté, aj telo pod tlakom komunity. Hlavnou témou výrazne vizuálneho diela (choreografia komponovaná ako výtvarné obrazy, doplnená výsostne štylizovanými kostýmami) bola moc – moc jednotlivca nad masou a súčasne moc spoločnosti pôsobiacej na človeka.

Plusy/mínusy dovolenky v Avignone

Po mojej prvej návšteve Avignonu v roku 2015 som písala, že napriek tomu, že je tento festival má svojim rozmerom i dramaturgiou medzinárodný charakter, je skôr zameraní na francúzskych, resp. frankofónnych divákov. Minulý rok sme sa opäť stretli s absenciou anglických titulkov na predstaveniach, či s rozsiahlejšími pasážami v programovom katalógu v angličtine. Skúsený festivalový návštevník by mohol argumentovať práve festivalom Wiener Festwochen – ten sa však už od tohto roka otvára i inému ako nemecky hovoriacemu publiku, pri mnohých predstaveniach organizátori ponúkali aj anglické titulky. No na druhú stranu, vstupenky na väčšinu predstavení Avignonského festivalu sú každý rok rozchytané v priebehu niekoľkých chvíľ, takže festival sa zrejme až tak veľmi nepotrebuje otvárať svetu. Na druhú stranu progres v podobe kroku do neznáma predstavuje aj tohtoročný program, ktorý oproti minulým nie je prepchatý len rezonujúcimi a dobre známi menami (aj keď nechýba Akram Khan, Kirill Serebrennikov, Rimini Protokoll či stálica Olivier Py). Objavujú sa v ňom aj mladí umelci ako francúzsky spisovateľ a filmový a divadelný režisér Clément Bondu, fancúzska herečka a režisérka Maëlle Poésy či umelkyňa a tanečníčka Célia Gondol.

Avignon som navštívila dvakrát a zakaždým ma dostal nevídanou a naozaj veľmi špecifickou atmosférou. Tento festival vás pohltí tak, ako divadelné umenie každý rok na tri týždne pohltí toto francúzske mesto. Stratíte pojem o realite a prenesiete sa do novej dimenzie – divadelný čas i priestor sú predsa vždy celkom iné ako v skutočnosti. A nie je to jedna z vecí, ktoré na dovolenkách milujeme? ...že plynú celkom iným tempom a v odlišných intenciách ako náš bežný život?

Projekt medzinárodných mobilít redakcie MLOKi z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Rubrika: 

Bibliografický záznam: Cvečková, Katarína. Letná „dovolenka“ v Avignone. MLOKi - mladí o kultúre inak [online]. Bratislava: Kultúrny spolok MLOKi, 2019. [cit. 26.8.2019]. ISSN 1339-8113. Dostupné z http://mloki.sk/node/965.